Prvý fotoaparát som vzal do rúk ešte v čase, kedy svet nemal ani tušenie o digitálnych aparátoch. Už ako desaťročný som navliekal film do mašinky značky PRAKTIKA a to som ešte netušil, čo všetko s tým otcovým fotoaparátom zažijem. Na mojej výprave do Škandinávie v roku 1997 som totiž fotografoval iba jednoduchým plastovým automatom  na filmy. Rovnako vybavený som putoval aj v roku 1998 po Španielsku a Portugalsku. Ibaže túžba zverejňovať cestopisné reportáže bola silná a bez dobrých fotiek nerealizovateľná. A tak som vyhrabal starú dobrú PRAKTIKU, prikúpil k nej ešte jeden objektív a začal študovať expozimeter. Fotil som s ňou až do roku 2000, kedy som ju vzal do New Yorku a Bostonu. Po návrate spoza veľkej mláky prišiel veľký zlom. Stal som sa majiteľom môjho prvého NIKONU. Ten model F60 mám dodnes. Prešiel som na diapozitívy, ktoré sa ľahšie ponúkali do časopisov a boli ideálne aj na verejné premietania. Prvý profesionálny fotoaparát som však dostal do rúk až v roku 2004, kedy som nastúpil do časopisu Markíza. Odtiaľ som už pokračoval pod krídla SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, kde som začínal ako reportér mesačníka BREJK. Postupne sa však moje texty spoločne s fotkami dostali do časopisov ŠARM a PLUS 7 DNÍ a vznikom nového denníka som sa stal reportérom zahraničného oddelenia denníka PLUS JEDEN DEŇ.