S rodiniou úspešnej biatlonovej reprezentantky Anastasie
Kuzminovej na zmrazenom Sibíri, v dedinke Mičurino - kde bolo -36 stupňov.
Hneď
v prvý deň XXI. zimnej olympiády, ktorá sa konala v
kanadskom meste Vancouver dorazila na Slovensko nečakane radostná
správa. Máme zlato. Historicky prvé, pre samostatné Slovensko a išlo
vôbec o druhého slovenského občana od čias krasokorčuliara Ondreja
Nepelu, ktorému na krk zavesili zimné olympijské zlato.
Lenže zlato vyhrala rodená Ruska Anastasia Kuzminová. O jej príbehu sa
dovtedy veľa nevedelo. A tak som sa vybral na Sibír. Vypátrať jej
rodinu a nazrieť na miesta, kde pre nás vyrástla olympijská šampiónka.
Sibírske mesto Ťumen bolo prekvapujúco zaujímavé, no prehliadky po
atrakciách sú v mraze na hranici -36 stupňov značne komplikované. No
všetko ostatné bolo naozaj čarovné.
Anastasia Kuzminová má neuveriteľných rodičov. Ale takí sú takmer
všetci ľudia, ktorých som na Sibíri spoznal. Fantasticky pohostinný,
priateľský a prajný. Spolu sme dokonca zapili aj bronz nášho
biatlonistu Pavla Hurajta.
Chcete dostávať
informáciu o všetkých aktualizáciách hneď ako sa objavia na stránke?
Pošli mi vašu adresu na info@ivantravelphoto.com
a ja vás budem online
informovať
Šipulinovci
Návšteva u rodiny našej zlatej Anastasie Kuzminovej. Rodný Ťumen,
ale aj dedinka Mičurino, kde majú jej rodičia malý penzión
a kde sa pomaly dokončuje nový biatlonový areál.
Najstaršie mesto na celom Sibíri má síce aj koncom februára pekelne mrazivú klímu, ale je tam čo obdivovať. Nádherne čisté mesto ponúka napríklad zaujímavý most zaľúbených, ale aj ľadovú galériu plnú zaujímavých sôch a skvelé gastronomické špeciality.
Krátko pred mojím príletom, ktorý bol vlastne iba tranzitom, napadlo v hlavnom meste Ruska asi 50 centimetrov snehu. Už tam podobnú vrstvu mali a tak bolo snehu naozaj dosť. Ale moju krátku návštevu na ceste zo Sibíru to narušiť nedokázalo.
Šialené krutá živelná pohroma zničila takmer polovicu hlavného mesta Port-au-Prince. Počet obetí možno prekročí hranicu 200-tisíc a takmer milión sa počas 30 sekúnd otrasov stalo 12.janára zrejme na dlhý čas bezdomovcami.
LEN PRE SILNÉ ŽALÚDKY!!!
Nijako inak neviem opísať ten pocit. Z hororového Haiti priamo na rajské pláže Dominikánskej republiky. A tá na ostrove Saona jeskutočne nádherná.
...alebo to najlepšie čo sa za ostatných 12 mesiacov nazbieralo.
Predvianočné Alpy
Cesta po zmrazených strediskách v najvyšších horách starého kontinentu.
Zrútené budovy, ľudia bez strechy nad hlavou, ale aj veselá MHD a cesta na rovník. Indonézska Sumatra a jej krásy a problémy bežných dní. Zničený Pariaman, katastrofálna tržnica, no aj romantický západ slnka nad Indickým oceánom. Proste pre každého niečo.
Stručný výpočet pomerne rozsiahleho materiálu. Vancouver - Whistler - Calgary - národný park Banff- národný park Jasper - hory - rieky - jazerá - ľadovce - vodopády - zvieratká. Proste z každého čosi.
To prvé sa stalo akousi prestupnou stanicou, keďže som mal práve tam letenku. Takže som tam priletel, následne som šiel vlakom do Kanady. Potom pri ceste nazad som sa do Seattlu dostal autobusom a po krátkej pauze som letel do San Francisca. To je parádne, rovnako ako vinice blízkeho údolia Napa. Ale Seattle si mi predstavil na úplný záver cesty a nebola to iba len stratený čas pred odletom do Európy.
