Návrat na Balkán

Už počas mojej cesty vlakom cez najväčšie balkánske mestá som pri prejazde cez srbsko – bulharské hranice uprene pozeral kamsi za kopce. Smerom na Macedónsko. Mne dovtedy málo známe miesta fungovali ako magnet. Tam sa však vlakom cestovať veľmi nedá. Vedel som však, že sa tam musím vrátiť. A presne po dvoch rokoch, teda začiatkom leta 2006 som si splnil sľub. Vrátil sa na Balkán a kroky nasmeroval na najmenej známe krajiny na juhu Európy. 

„Jasné, tu máš kľúče. Vyber si ktorá sa ti bude páčiť,“ strčil mi majiteľ penziónu Mediteran do rúk zväzok kľúčov. Nemal tam totiž ani jediného hosťa. Najlepšie vyzrel apartmán s televízorom a chladničkou a tak som sa zložil tam. Ibaže albánske riešenie niektorých problémov pri zariaďovaní izieb som si všimol až neskôr. Televízor bol na chladničke, no bola tam jediná zástrčka. Buď som mohol pozerať futbal, alebo chladiť pivo. A tak som malého čiernobieleho veterána premiestnil na druhú posteľ, nad ktorou bola ďalšia zásuvka.

                                                       ČÍTAJ VIAC -