Toho chrobáka som mal v hlave takmer dva roky. Stačí sa občas zadívať na mapu sveta. Tie dva podlhovasté ostrovy pôsobia ako magnet a mňa hypnotizovali dokonale. Uprostred oceánu, mimo zaužívaných trás väčšiny dobrodruhov. Cestovať však krížom cez pol zemegule iba kvôli pár dňom túlania sa neprichádzalo do úvahy. Letenka pekelne drahá a ostatné náklady tak isto. Ako dobrý nápad sa javilo pozvanie partie kamarátov, čo sa chystali v krajine na konci sveta farmárčiť. Zberom ovocia si vrátiť do peňaženky pár dolárov a spoznať krajinu vtáka kiwi. Ich návrh som žiaľ musel odmietnuť. Môj rozpočet bol hlboko pod požadovanou štartovacou hranicou. Inak povedané, nemal som ani na letenku. Prst osudu ma však zavial do Londýna, kde som istý čaj dobiehal zameškanú angličtinu a prvotriedne kosil zopár trávnikov... Až som jedného pekného dňa úplnou náhodou našiel kúsok od Trafalgarského námestia takzvaný Kiwihouse. Okrem veľvyslanectva a konzulátu tam sídlila aj centrála Novozélandskej leteckej spoločnosti a veľká turistická informačná kancelária. Len pre vlastnú zvedavosť som si vzal podmienky k vízam, ktoré sme v tých časoch potrebovali ešte aj do Nórka... zopár letákov a cenník leteniek. V metre zapracoval osud naplno. Na prázdnej lavici na ktorú som sa usadil boli zabudnuté noviny. Nič podivné v ktoromkoľvek metre sveta. Až na fakt, že to bolo londýnske vydanie aucklandského denníka New Zealand Herald.

...V zapadnutých maorkých osadách nám asi najväčšie starosti robila navigácia. Mapa bola v poriadku, dokonca aj Káreček sa snažil lúštiť tabule. Lenže to nebolo celkom v našich silách. Niektoré boli vtipné, iné krkolomné. Než sa mi podarilo prečítať komplikovaný názov kam máme odbočiť, boli sme tri kilometre za križovatkou. Prípadne boli na tabuli tri veľmi podobné nápisy a každý iným smerom. „Oni mali asi koktavého náčelníka,“ smial sa raz Miloš. Na jednom úseku bolo niekoľko názvov ako Tikiki, alebo Horereoeoe. Všeobecnú veselosť spôsobila aj dedinka Waioau.
Skúste si to povedať trochu spomalene. WAIOAU. Pri spoločnej opakovačke sme vyzerali ako po piatom poldeci. To je však stále nič oproti najdlhšiemu maorskému názvu, ktorý patrí 305 metrov vysokému kopcu na východnom pobreží.  TAUMATAWHAKATANGHINANGAKOAUAUOTATAMATEAPOKAIWHENUAKITANATAHU....

ČÍTAJTE VIAC -