... „Na konci vagónu je sprcha,“ šokoval ma Marek po krátkej prehliadke terénu. Nuž sprchoval som sa na trajekte z Nemecka do Švédska, dokonca aj v obytnom aute na Novom Zélande. Ale vo vlaku ešte nie. Po pár minútach sme vyrazili na nočnú jazdu do rumunskej Bukurešti. Po asi hodinke som sa rozhodol využiť našu nečakane dobre vybavenú kúpelňu. Sprchový kút bolo vlastne anatomicky tvarované plastové sedadlo. Diera v podlahe a výhľad na koľajnice. K tomu jedna hadica, ale voda tiekla normálne teplá. Možno však iba preto, že vonku bolo takmer +40 stupňov Celsia. Po spláchnutí prachu z ciest som vytiahol šampón a rozhodol sa pre kompletnú očistu. V momente, kedy som chcel spláchnuť penu z tela zaparkoval rušňovodič v bulharskej dedinke Roman. Odkaz na stene však jasne upozorňoval, aby sa sprcha nepoužívala tak ako toaleta, počas parkovania. Chvíľu som čakal, ale nakoniec som to vzdal. Porušil som predpisy a dobre som urobil. Nakoniec sme tam stáli skoro pol hodinu. V tej sprche by mali zavesiť aj rozpis plánovaných zastávok vlaku aj s dĺžkou prestávky...  

ČÍTAJTE VIAC -