Je síce najmenší, ale nedá sa označiť za drobčeka. Veď z jedného konca na druhý to trvá lietadlom rovnako dlho ako z Paríža do New Yorku. Rušné kozmopolitné veľkomestá, púštne dedinky, nádherné pláže a stovky prírodných atrakcii. Na juhu začínala jeseň a na severe tropické obdobie sucha. A to bol presne môj smer. Zo Sydney až do Darwinu. Takmer desaťtisíc kilometrov naprieč celým kontinentom.

...Prvé kilometre boli trochu nudné s výhľadom na okolité plantáže. Akonáhle sme však prekročili hranice národné parku ožil som. Nebol to však bujný prales ako niekde v Malajzii. Skôr taký suchší les plný menších stromov. Na prvej zastávke sme vyložili domorodcov a potom už prišiel rad na skalné maľby v Nourlangie. Patria do takzvaného Aboriginal Rock Art. Nie, to nie je žiadna prehistorická metalová scéna. Ide o viac či menej staré skalné maľby. Niečo podobné ako majú na červenej skale Uluru, ale vo výrazne väčších rozmeroch. Predsa len, život pri Uluru bol vždy drsný. Púšť je nehostinná a ľudia tam mali problém  prežiť. Striedanie teplôt a problematický lov. Na umenie nebol čas. V trópoch je všetko iné. Stála klíma a dostatok všetkého. To sa potom po večeroch veselo maľovalo. Niektoré kresby majú až 20-tisíc rokov a väčšinou zobrazujú výjavy zo života lovca. Ryby, klokany, a tak podobne. Ľudí zobrazovali málo. To skôr démonov. Prvý človek, ktorého zvečnili na skalné plátno bol muž bez dlaní. Podľa vysvetlenia šlo o maľbu belocha ktorý mal ruky vo vreckách. A tie oni nepoznali...

                                                         ČÍTAJTE VIAC -