Novinárska cesta

„Stretneme sa v letiskovej hale,“ poslala mi správu na mobil tri hodiny pred odletom zo Schwechatu kolegyňa Ľubka Piltzová z televízie Markíza. Pred nekonečným radom rakúskej leteckej spoločnosti som ju však nečakal dlho. Ovešaná o niečo viac ako ja sa ani nezastavila. Len ma tak postrčila k davu čakajúcich. Šlo to však svižne a za pár minút sme mali za sebou povinný check-in. Ona si na palubu niesla nevyhnutnú kameru, mne robila spoločnosť fototaška s počítačom. Ona v Malajzii nebola, ja som mal vďaka tomu pár bodov navrch.

Návrat na známe miesta

Keďže som už okrem iných dlhých letov absolvoval aj cestu na Nový Zéland, tak mi sotva čosi príde ďaleko. Len sme sa odlepili od rakúskeho betónu, boli sme takmer na rovníku. Značnú časť letu som totiž prespal. Hneď ako som si zapol telefón prišla nečakane správa od ďalšieho markízáka a dobrého kamaráta Tomáša Kuču. Spolu sme už čosi prešli a on navyše patrí k veľkým fanúšikom Ázie. Chudáčisko ani nevedel, že som niekde úplne inde ako chcel. „Poď dnes na pivo,“ poslal stručnú ale jasnú pozvánku. Môj argument, že môžem iba v okolí dvojičiek Petronas ho po pravde trochu vytočil. Po správe, ktorú som odoslal už s nášho presúvajúceho sa minivanu iba sucho konštatoval. „Keď sa vrátiš, pozývaš,“ ukončil transkontinentálnu debatu Tomáš.  

Doma sme nechali sychravý a chladný november a vymenili ho za vlhký a horúci vzduch rovníkových trópov. Vychádzajúce slnko sa predieralo spoza mraky a ja som si dokonale pamätal tú úžasnú diaľnicu až do absolútneho centra Kuala Lumpur. Mesto na bahennom sútoku, ako znie doslovný preklad toho podľa mňa dobre znejúceho mena mesta je pre mnohých cestovateľov viac ako symbolom exotickej brány. Nie je to žiadna divočina, ani extra odlišný svet. V podstate vás tam nič neprekvapí, ale napriek tomu má všetko príchuť ázijskej cudziny.

Ropa zmenila krajinu

Len málo miest na svete prešlo v priebehu posledných pár rokov tak úžasnou a veľkolepou premenou ako práve Kuala Lumpur. Z klasického provinčného mestečka divokého východu, zmietaného občianskou vojnou, povodňami a požiarmi sa akoby mávnutím čarovného prútika stala pulzujúca metropola budúcnosti. Donedávna chudobná ázijská krajinka ležiaca severne od rovníka na Malajskom polostrove a ostrove Borneo totiž prežila juhoázijský ekonomický zázrak a ten dal živnú pôdu na rozmach nielen Kuala Lumpur. Dnes takmer dvojmiliónové mesto je ukážkou ázijskej priebojnosti. Jeho história je však pomerne krátka. KL ako ho stručne všetci volajú vzniklo v roku 1857. Keďže leží na brehu spájajúcich sa riek Klang a Gombak. Viac ako polovica prvých prisťahovalcov zomierala na následky malárie, dnes sa však v meste nákazy obávať nemusíte. Chemické postreky odsunuli komáre hlboko do džungle.

Sfalšujú všetko

Kuala Lumpur nie je rajom peších turistov. Klasické centrum ako ho poznáme v Európe tam nenájdete. A tie najzaujímavejšie štvrte sú od seba vzdialené aj niekoľko kilometrov. Južne od mešity Masjid Jamek sa nachádza Čínske mesto. Veľmi silná komunita z komunistickej superveľmoci ponúka najmä lacné hotely a pochopiteľne veľa cenovo prijateľných reštaurácii. Okrem čínskej kuchyne si môžete objednať jedlá s takmer celej juhovýchodnej Ázie. No a na benevolentnom malajskom trhu využili Číňania svoje obchodnícke zručnosti a pravidelne organizujú trhy. Okrem už typických handier, topánok zaručene „pravých“ rolexiek za päť dolárov nájdete aj tony hudobných a filmových nosičov. Ako inak, poctivo napálených.